Kliešte na území nášho štátu môžu prenášať a šíriť závažné infekčné ochorenia, ako sú piroplazmóza, rickettsióza, tularémia, vírusová encefalitída a lymská borelióza. Rozhodli sme sa ich spracovať z pohľadu psa i jeho psovoda - človeka.
Začnime najznámajšími:
Kliešťová encefalitída
Kliešte môžu byť prenášačmi vírusov, ktoré spôsobujú zápal mozgu a mozgových blán - kliešťovú meningoencefalitídu. Liečba tohto ochorenia nie je doposiaľ známa.
Možnosti nákazy
Stredoeurópska kliešťová encefalitída nepatrí medzi ochorenia s vysokým výskytom a jej význam je podmienený skôr klinickou závažnosťou. Kedysi mala vysokú úmrtnosť a ešte stále existuje riziko reziduálnych následkov po prežití ochorenia vo forme rôznych neurologických porúch, vrátane pretrvávajúcich paréz. Prvé príznaky ochorenia sa objavujú asi po 7 dňoch po prisatí infikovaného kliešťa a môžu prebehnúť iba ako chrípkové ochorenie. U niektorých osôb po 2 - 4 týždňoch nastupuje druhá fáza ochorenia charakterizovaná prudkými bolesťami hlavy, poblúznenosťou a dezorientáciou, vysokými horúčkami a aj bezvedomím. V tomto období môže dôjsť aj k trvalému poškodeniu nervového systému. Ochorenie je v mnohých prípadoch nasledované dlhou rekonvalescenciou, ktorá pacientov vyradzuje z práce na dobu najmenej 2och mesiacov. Proti kliešťovej encefalitíde existuje očkovanie, ktoré je účinné. Nie každý kliešť je prenášačom vírusov. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazení ojedinele alebo vôbec nie. Pokiaľ má kliešť v sebe vírus a Vy nie ste očkovaní, môžete ťažko ochorieť, pretože doposiaľ nemáte protilátky proti vírusom prenášaným kliešťami. Pre výskyt ochorenia na kliešťovú encefalitídu je typická sezónnosť, súvisiaca s cyklom aktivity kliešťov. Ide o obdobie od apríla do konca októbra. Aby bola zabezpečená dostatočná ochrana proti kliešťom už pred nástupom ich aktivity, je žiadúce začať základné očkovanie už v chladných mesiacoch roka.
Kliešťovú encefalitídu spôsobuje vírus, ktorý sa nachádza v tele rôznych hlodavcov i väčších zvierat (myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srnce, ovce, kozy, hovädzí dobytok, psy, mačky). Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú najčastejšie kliešte vo všetkých vývojových štádiách (larvy, nymfy, dospelé kliešte. Človeka napádajú najmä nymfy a dospelé samičky. Nie všetky kliešte sú infikované. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazení ojedinelo alebo vôbec nie. Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú približne 2 percentá kliešťov. Možno sa to zdá málo, ale nemôžete vedieť, či práve vás neuhryzol infikovaný kliešť. Proti tomuto vírusu nemá vaše telo protilátky, preto môžete vážne ochorieť. Na Slovensku má kliešťová encefalitída maximum výskytu v neskorom lete.
Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Ochorenie sa neprenáša z človeka na človeka.
Výskyt nakazených kliešťov
Kliešte sa vyskytujú v tzv. endemických oblastiach, ktoré sú relatívne nemenné. Na Slovensku je známych 33 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy. Najznámejšie prírodné ohniská sú v okresoch Nitra, Komárno, Bratislava a Rožňava. V týchto oblastiach sú ohrození napríklad chovatelia domácich zvierat, ale aj náhodní návštevníci, ktorí prichádzajú za rekreáciou, za športom, z dôvodu sezónnych prác, zberu lesných plodov a pod.
Na mape nájdete farebne vyznačené lokality výskytu kliešťov prenášajúcich kliešťovú encefalitídu na území Slovenskej republiky. V ČR medzi známe ohniská kliešťovej encefalitídy patria povodie Sázavy, Vltavy, Berounky a Dyje. Pôvodci nákazy však nájdení aj na zelených plochách velkomiest, obzvlášť na periferii. V Európe sú oblasti so zvýšeným výskytom infikovaných kliešťov najmä na území Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Chorvátska, Slovinska a Poľska.
Priebeh choroby:
Inkubačná doba: trvanie 2-28 dní
1. fáza choroby: trvanie 1-28 dní, chrípke podobné príznaky: horúčka, únava, bolesti hlavy, drieku a končatín, katarálne prejavy, žalúdočné a črevné ťažkosti, celková nevoľnosť, nechutenstvo, nutkanie na zvracanie. Bezpríznakové obdobie: trvanie: 1-20 dní
2. fáza choroby: vysoká horúčka, bolesti hlavy, vracanie, stuhlosť šije, zriedkavejšie poruchy vedomia, obrny, svetloplachosť, depresia a iné
Ukončenie ochorenia:
a/ úplné uzdravenie
b/ trvalé následky: cca 6% chorých, pretrvávajúce bolesti hlavy, obrny, úbytok svaloviny a iné
c/ úmrtie: 1-2 % chorých
Očkovacia látka:
FSME-IMMUN Inject S obsahuje usmrtené vírusy, ktoré už nemajú schopnosť sa pomnožovať. Po podaní týchto inaktivovaných vírusov do ľudského tela v rámci očkovania, začne vlastný imunitný systém očkovaného človeka vytvárať obranné látky, ako pri skutočnej infekcii. Je tu však jeden podstatný rozdiel. Vzhľadom na to, že sa vírusy v očkovacej látke už nemôžu pomnožiť, nevedie očkovanie ku vzniku choroby, ako sa to stane po pohryznutí infikovaným kliešťom. Ak sa po pohryznutí infikovaným kliešťom dostanú vírusy do tela očkovaného človeka, imunitný systém je schopný brániť sa. Protilátky bránia vírusom kliešťovej encefalitídy, aby vnikli do buniek a človek je takto chránený.
Základné očkovanie:
1. dielčie očkovanie: čo možno najskôr ! Najlepšie v studenom ročnom období.
2. dielčie očkovanie: 14 dní- 3 mesiace po 1. dielčom očkovaní. Predstavuje už pomerne dobrú ochranu, najmä pre deti.
3. dielčie očkovanie: 9-12 mesiacov po 2. dielčom očkovaní. Úplná, spoľahlivá ochrana.
Ak sa očkovanie začína v letných mesiacoch, odstup medzi prvou a druhou dávkou má byť 14 dní, aby sa čo najskôr dosiahla ochrana.
Preočkovanie: Najlepšie je dať sa každé 3 roky preočkovať jednou vakcínou. Tak si zabezpečíme skutočnú ochranu pred chorobou.
Očkovanie a deti
Kliešťovou encefalitídou sú ohrozené aj deti. V lete, v čase najväčšieho výskytu kliešťov, sa totiž často zdržiavajú v prírode, napr. pri pobyte u starých rodičov či v letnom tábore. Aj deti možno pred encefalitídou chrániť očkovaním. Novinkou na Slovensku je špeciálna vakcína pre deti, ktorá obsahuje iba polovičné množstvo inaktivovaných vírusov. Oproti vakcíne pre dospelých spôsobuje slabšiu reakciu detského organizmu na očkovanie. Jej výhodou je nižší výskyt sprievodných príznakov očkovania - teploty, únavy a bolestí hlavy. Očkovanie nie je povinné, hradí si ho každý záujemca sám.
Kliešťová encefalitída (zápal mozgových blán) je výlučnou záležitosťou človeka.
Lymská borelióza
Kliešte neprenášajú iba encefalitídu, ale viacero ďalších ochorení. Okrem iného aj lymskú boreliózu, proti ktorej, na rozdiel od kliešťovej encefalitídy, zatiaľ neexistuje ani možnosť očkovania u ľudí. Nákazu prenášajú slinami pri zakusnutí, ktoré vypúšťajú do rany, aby v mieste vpichu obmedzili Fázy:
Včasná forma - inkubačná doba 7 - 10 dní - typickým príznakom je pomaly sa šíriaca červená škvrna, zvaná erythema migrans (EM), ktorá sa objaví v meiste prisátia kliešťa. Škvrna sa kruhovite zväčšuje a má väčšinou ohraničený lem s výbledom uprostred. Škvrna je obvykle väčšia než 5 cm, môže sa vytvoriť behom niekoľkých dní po prisatí kliešťa, ale tiež až za niekoľko týždňov. Tento príznak sa objavuje asi u 70 - 80 % pacientov. Ďalším príznakom môže byť horúčka, trasenie, bolesti vo svaloch, únava - pripomína príznaky chrípky.
Diseminovaná (roztrúsená) včasná forma - 20 - 65 dní. Po niekoľkých týždňoch, väčšinou však nie dlhšie než za 3 mesiace sa môžu vyskytnúť rôzne prejavy postihnutia nervového, kĺbového a kardiovaskulárneho systému. Nervové príznaky zahrnujú bolesť hlavy, stuhnutie šije, poruchy citlivosti a hybnosti , obrny a to najmä lícneho nervu, bolesti v chrbte aj v končatinách. Postihnutie kĺbov - lymská artritída - sa prejavuje bolesťami, ktoré sa sťahujú a trvajú krátku dobu. Ataky sa opakujú. Ďalej sem patria zápaly šliach, kĺbových puzdier a svalov.
Neskoršie štádium - 6 - 12 mesiacov ale aj niekoľko rokov. Má chronický priebeh a objavuje sa za viac ako 6 - 12 mesiacov. Prejavuje sa predovšetkým postihnutím kĺbov, kože a nervového systému. Základom liečby sú antibiotiká. Aby bolo znížené riziko prechodu choroby do neskoršieho - chronického štádia, mala by byť liečba zahájená čo najskôr.
zrážanlivosť krvi. Sliny obsahujú tiež látky, ktoré potláčajú imunitnú odpoveď napadnutého organizmu, ako na kliešťa, tak aj na pôvodcu nákazy, ktorú prenášajú. Na prenose sa môže podieľať aj črevný obsah kliešťa.
Nákaza
Pôvodcom lymskej boreliózy je malý mikrób - spirochéta (Borrelia burgdorferi a teraz sa predpokladá prenos aj ďalšími dvoma druhmi a to Borrelia garini a Borrelia afzelii). Najvyššia frekvencia ochorenia je vo vekovej skupine 45 - 54 rokov, ženy sú postihnuté častejšie ako muži (1:1,6). Choroba môže prebiehať ako latentná infekcia (zvýšené hladiny protilátok bez klinických prejavov). Protilátky sa vyskytujú v našej populácii asi u 20 - 40% zdravých obyvateľov. Nákazu môže preniesť pravdepodobne aj iný krvosajúci hmyz (komáre, blchy,...)
Príznaky
Najčastejším príznakom u psov je zápal kĺbov, ktorý sa sťahuje, menej časté príznaky sú zápal srdcového svalu, ľadvín a poškodenie nervovej sústavy. Zvieratko je skleslé, môže mať horúčku, neochotne sa pohybuje, môže krívať a nechce žrať. Pravdepodobne najnebezpečnejšie obdobie na prenos boreliózy je jeseň. Niektoré zdroje uvádzajú, že infikované kliešte prenášajú nákazu ihneď po zakusnutí a jeho rýchle odstránenie teda nemá efekt proti infekcii. Klasická červená škvrna, ktorá je typická pre podozrenie choroby u človeka sa u psov nevyskytuje. Liečba býva úspešná v akútnom štádiu, neskoršie štádiá sa liečia veľmi obtiažne. Borrelie môžu aj napriek liečbe v organizme prežiť a pri zníženej imunite opäť v organizme deštruktívne pôsobiť.
Babezióza
Prvý opísaný prípad babeziózy psa na Slovensku bol v roku 2001 u sibírskeho huskyho z obce Bieľ pri Čiernej nad Tisou. Veterinárni lekári z okresu Michalovce zaznamenávajú výskyt ochorenia už od roku 1997 a v súčasnosti je babezióza v tomto regióne bežným ochorením. Počet ochorení dosahuje epidemické rozmery. Aj v okolí Bratislavy bol opísaný klinický priebeh choroby u troch psov, ktoré sa pohybovali len v oblasti západného Slovenska. V roku 2004 bol opísaný prípad babeziózy u psa z Turnianskeho podhradia. V tejto oblasti sa vyskytuje pijak stepný Dermacentor marginatus. V tom istom roku bol diagnostikovaný prípad babeziózy u psa, ktorý sa podľa majiteľa pohybuje len v mestských parkoch Košíc.
Piroplazmóza (babezióza) - ochorenie najmä domácich zvierat vyvolané prvokmi rodu babesia. Babezióza napáda celý rad zvierat, výnimočne aj človeka (iba v prípadoch slabej imunity jedinca). Pôvodcom ochorenia u ľudí je obyčajne myšacia babézia alebo babézia postihujúca hovädzí dobytok. Psia babézia ľudí nepostihuje. Psy napádajú tri druhy babézií. Prvým je Babesia canis, druhým menej rozšírená Babesia gibsoni a tretím druhom je malá babézia Babesia microti-like, nedávno pomenovaná ako Theileria annae. Babesia canis tvorí komplex pozostávajúci z troch poddruhov, ktoré sa líšia svojou patogenitou a geografickým rozšírením.
V Európe je pôvodcom psej babeziózy druh Babesia canis canis, ktorú podľa doterajších poznatkov prenáša pijak lužný Dermacentor reticulatus. Je rozšírená od Stredomoria cez južnú a západnú Európu, cez naše územie a Poľsko až po Balt.
Výskyt
"Voľakedy bola babezióza, ľudovo nazývaná krvomočenie, veľmi rozšírená u dobytka. Spôsoboval ju prvok Babesia divergens. Masívny výskyt ochorenia bol hlásený v päťdesiatych rokoch.
ŽIVOTNÝ CYKLUS BABÉZIÍ:
V životnom cykle babézií sa striedajú pohlavná a nepohlavná fáza rozmnožovania. Pohlavná fáza prebieha v kliešťovi. Ten sa nakazí cicaním krvi na nakazenom hostiteľovi. Babézie uvoľnené z krviniek infikovaného zvieraťa zvané trofozoity sa dostanú do čreva kliešťa, kde sa menia na pohlavné bunky gametocyty. Tie sa následne spolu spájajú a vytvárajú zárodok zygotu. Zygota perforuje stenu čreva kliešťa a hemolymfou sa dostane až do jeho slinných žliaz, kde sa z nej vyvíja mnohojadrový sporoblast. Keď kliešť začne v svojom ďalšom vývinovom štádiu opäť cicať krv na novom hostiteľovi, zo sporoblastu sa odškrcoujú sporozoity, ktoré sú spolu so slinami následne vnesené do organizmu hostiteľa, kde opätovne ako trofozoity napádajú červené krvinky. V nich sa nepohlavne delia priečnym delením, hostiteľskú bunku deštruujú a napádajú ďalšiu. V tomto štádiu môže nakazený jedinec slúžiť ako rezervoár infekcie pre ďalšie kliešte.
nepočuli, až pred niekoľkými rokmi sa začali objavovať sporadické hlásenia o babezióze psov. Z roka na rok však počet ochorení narastá geometrickým radom," povedal pre Košický Korzár vedúci Oddelenia prírodne ohniskových nákaz Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach MVDr. Branislav Peťko, CSc.
Príznaky a liečba
Keď napadne psia babézia červené krvinky zvieraťa, dochádza k ich postupnému rozpadu, pričom je postihnutých stále viac a viac krvných buniek. Priebeh ochorenia je buď skrytý, akútny alebo chronický. Medzi príznaky akútneho priebehu ochorenia patrí únava zvieraťa, horúčka, celková slabosť, žltkasté sliznice a červený alebo až hnedozelený moč. U chronického sa tiež objavuje horúčka a apatia, zmena chuti do jedla. Pes chudne, má krvavé hnačky, zápaly ústnej dutiny alebo dokonca svalové opuchy. Ohrození sú najmú mladí psi, ktorí často mávajú aj iné paraizity a rýchlo uhynýu na zlyhanie dýchacieho a srdcovo-cievneho aparátu alebo črevnú koliku. Babezióza sa lieči antibiotikami a podávaním komplexu vitamínov B, prípadne preparátov železa.
Ricketsióza
V Európe je potrebné sa mať na pozore aj pred RICKETSIÓZOU - tá je spôsobená vnútrobunkovými baktériami z rodu Rickettsia s niekoľkými poddruhmi. Klinické príznaky infekcie u psov nie sú prítomné a pes dokonca nefunguje ani ako zdroj infekcie. Avšak pokiaľ sú v jeho krvi zistené protilátky, je to varovný signál možnej infekcie pre človeka, ktorý žije a pohybuje sa v rovnakom prostredí ako pes.
Tularémia
Tularémia - nazývaná aj zajačia choroba. Ako zdroj má význam skupina zvierat s vysokou vnímavosťou - divoko žijúce hlodavce- zajace, ondatry, krysy, hraboše; rezervoárom môžu byť aj krv cicajúce článkonožce, najmä kliešte, v ktorých prežije pôvodca až roky. Pôvodca bol dokázaný aj u domácich hospodárskych zvierat - kôň, pes, ošípaná, mačka a vtákov - bažanty. K prenosu dochádza prenášačom - kliešte, komáre, bodavé muchy, vši, alimentárnou cestou pri konzumácii kontaminovaného mäsa nedostatočne tepelne spracovaného alebo vody kontaminovanej výkalmi, či telami uhynutých zvierat, ďalej dotykom pri chytení chorého zvieraťa, pri sťahovaní z kože, príprave zveriny, pri manipulácii so senom a slamou, pri spracovaní obilia. Vstupnou bránou ochorenia sú drobné poranenia na koži, sliznica očí, dýchacie a tráviace ústrojenstvo. Inkubačná doba je 1 až 10 dní, najčastejšie 3 až 6 dní. Je prenosná na domáce zvieratá aj na človeka. Prevenciou je neprísť do kontaktu s nákazou, umývanie rúk a hygiena, použitie ochranných prostriedkov.
